V zrkadlách slovenských riek - Ján Dubeň - Jozef Dunajovec

V zrkadlách slovenských riek - Ján Dubeň - Jozef Dunajovec. rok vydania 1986, 176 strán, cena: 4 eur


Publikácia z roku 1986 je v dobrom stave. Zaujme bohatým obrazovým materiálom. Takmer dvesto fotografií zachytáva nádherné prírodné scenérie riečnych zákutí, faunu a flóru, ale aj veľkolepé vodné plochy priehrad a ľudské aktivity, spojené s vodou, či už pracovné alebo športové. Autormi fotografií sú Peter Áč, Ján Dubeň, Jozef Dunajovec, Milan Legutky, Milan Milo.

Autor textu, známy slovenský publicista Jozef Dunajovec (1933 - 2007) predstavuje slovenské rieky, jazerá, priehrady.

V prvej časti knihy nazvanej Tatry pozdravujú Balt sa venuje Dunajcu a Popradu, ktoré ako jediné slovenské rieky tečú na sever do Baltského mora. Zároveň spolu s autormi fotografií predstavuje Tatry, ktoré sú rozvodnicou Baltského a Čierneho mora. V kapitole Ticho, Váh pracuje predstavujú autori najdlhšiu slovenskú rieku Váh, pri ktorej žije tretina obyvateľov Slovenska. Zastavujú sa aj pri vodných dielach v povodí Váhu.

Hron je témou tretej kapitoly nadpísanej A bolo napísané Granuas. V kapitole nechýba fotografia s vodákmi, ktorí splavujú túto vodákmi najobľúbenejšiu slovenskú rieku. Jozef Dunajovec o hrone píše, že v minulosti bol zo slovenských riek energeticky najviac využívaný, dolu hronom sa plavilo drevo častejšie ako po Váhu.

Kapitola s poetickým názvom Či rieky potrebujú chrámy je venovaná riekam Slovenského rudohoria - Hornádu a Slanej. Piata kapitola - Šíravy kvitnúcich riek pojednáva o riekach východného Slovenska - Tise, Bodrogu, Ondave, Topli a ďalších. Autori nezabudli ani na vodnú nádrž Šírava.

Romantický obrázok je od Bodrogu. O tejto rieke Jozef Dunajovec píše:

"Brehy Bodrogu už sprírodneli. Zjari sa zafarbia konvalinkami, ktorých tu rastie toľko, že ak teplý závan donesie ich vôňu, doslova nás opoja. Sem sa ešte zatúlajú mladí ľudia so svojou láskou. Trhajú byle, ale možno už cítia nostalgiu posledného miesta, kde žije krása, kde je to také, ako za dávnych čias.

Keď som sa kedysi opýtal pastierov, kde vyviera Bodrog, nikto z nich nevedel. A ani nemohol. Túto rieku vytvárajú Latorica s Ondavou. Dĺžka Bodrogu na našom území je len 16 kilometrov a po Tokaj, kde sa vlieva do Tisy, je to iba 65 km. Bodrog je teda akási kratučká rukoväť mysleného riečneho vejára, ktorý tvoria: Ondava, Trnávka, Topľa, Laborec, Duša, Cirocha, Uh, Čierna Voda a Latorica."

V poslednej kapitole približujú autori Dunaj. Hoci je Dunaj zväčša iba pohraničným tokom Slovenska, odvodňuje okrem Dunajca a Popradu všetky slovenské rieky. Text aj fotografie sú z obdobia, keď ešte nestálo vodné dielo Gabčíkovo, takže ich možno pokladať za cenný dobový dokument.

Kniha obsahuje rezumé v ruštine, nemčine a angličtine, v týchto jazykoch sú aj popisy k fotografiám.